Mária Machová: Dane sú moderné, správa zastaraná

Návrh nového zákona o územnom členení daňových orgánov v septembri prešiel vládou SR, v októbri v pléne NR SR prvým čítaním. Doteraz nebol schválený v gesčnom výbore pre financie, menu a rozpočet. Aký je ďalší osud návrhu?

Návrh nového zákona o územnom členení daňových orgánov v septembri prešiel vládou, v októbri ho prerokovalo plénum NR SR v prvom čítaní. Doteraz nebol schválený v gesčnom výbore pre financie, menu a rozpočet. Aký je ďalší osud návrhu?

Zákon posudzovala Koaličná rada. Vytvorila osemčlennú pracovnú skupinu na posúdenie opodstatnenosti radikálnej zmeny v organizácii orgánov daňovej správy. Rokovania mali doteraz tri kolá. Proces sa naťahoval a keďže ku koncu roka prišli dôležitejšie momenty, návrh bol odsunutý. Zákon je dodnes v parlamente a čaká sa na jeho zaradenie do druhého čítania.

V čom súčasná organizácia správy nestačí?

Daňová správa tak, ako ju dnes poznáme, je tradičná. Založená na existencii Daňového riaditeľstva, pracoviskách Daňového riaditeľstva a daňových úradoch. Zrejme začiatkom 90. rokov, so vznikom novej daňovej sústavy, bola takáto štruktúra orgánov správy asi opodstatnená - prišli nové momenty, nové dane, s nimi neznalosť, neskúsenosť. Asi si to vyžadovalo vybudovať hustú sieť daňových úradov, bolo ich viac ako 120. Dnes ich je 102. Aby sa uľahčila komunikácia medzi Daňovým riaditeľstvom, ktoré by malo byť riadiacim, metodickým a kontrolným centrom, a daňovými úradmi, ako medzistupeň bolo vytvorených osem regionálnych pracovísk Daňového riaditeľstva. Spolu tak daňové úrady riadi okolo 300 ľudí z Banskej Bystrice a viac ako 400 z jednotlivých krajských miest. A to je dosť veľa. Počas ostatných 12 - 13 rokov nastali u nás podstatné zmeny. Získali sme skúsenosti, vstúpili sme do EÚ. Daňová správa spravuje už len zlomok objemu daní zo začiatku 90. rokov. Aj z toho dôvodu dozrel čas, aby sme sa pozreli, či je súčasná štruktúra daňovej správy efektívna, či zodpovedá požiadavkám tejto krajiny. Po dôkladnom zvážení domácich podmienok a oboznámení sa s vývojom daňovej správy v krajinách EÚ sme jednoznačne dospeli k názoru, že dnes je táto štruktúra nad pomery Slovenska. Daňová správa by sa naozaj dala organizovať efektívnejšie.

Čo je hlavnou ideou reformy?

V Európe badať zreteľné snahy o centralizáciu činností správy daní, koncentráciu a predovšetkým organizovanie správy daní na väčších územiach, administratívnych alebo prirodzených regiónoch, o zjednodušenie jej štruktúry. V Holandsku, ktoré má 17 miliónov obyvateľov, nielenže je colná a daňová správa pod jednou strechou, ale je organizovaná v 13 regionálnych daňových úradoch. V Maďarsku je 23 regionálnych daňových úradov. Všade však vzniká aj priestor na to, aby si regionálny daňový úrad vytváral v menších územných celkoch pracoviská. Tie komunikujú so subjektmi o právach a povinnostiach, poskytujú tlačivá, zbierajú daňové priznania. U nás má najmenší daňový úrad 14 zamestnancov, najväčší 250, interval je príliš veľký. Každý, kto len trocha rozumie manažovaniu, vie, že riadiť 102 orgánov s nerovnakou veľkosťou, s rovnakými právami a povinnosťami je veľmi zložité.

Dá sa to vyjadriť aj číslami?

Práve čísla pri efektívnosti daňovej správy svedčia, že malé daňové úrady si, takpovediac, nedokážu na seba zarobiť. Nemajú možnosť výraznejšej špecializácie na kontrolu či na určité typy daní alebo sektory. Veľkým problémom je zastupiteľnosť pracovníkov, problémy robí práceneschopnosť dajme tomu už i dvoch ľudí. V malých okresoch, napríklad do 20-tisíc obyvateľov, je väčšie riziko ovplyvňovania úradníkov, každý tam každého pozná. Aj keď to nenazvem korupciou, je fakt, že prístup tu býva benevolentnejší. Je dosť dôvodov na to, aby sme sa usilovali o jednoduchší a efektívnejší model organizácie daňovej správy. To našlo odraz práve v novom návrhu zákona o organizácii daňovej správy.

Čo je jeho podstatou?

Navrhuje jedno centrum a osem regionálnych daňových úradov. Pritom sa predpokladá zachovanie súčasných bodov kontaktu, čiže pracoviská by boli všade tam, kde je teraz daňový úrad. Ale už by nemali charakter úradu. Zodpovedali by len za určitý výsek zo správy daní. Veľkú časť daní teraz občania plnia vo vzťahu k samospráve. Bolo by preto vhodné, aby občan získal kompletný informačný servis, prípadne všetky tlačivá, podklady alebo aby mohol odovzdať daňové priznanie na jednom mieste v blízkosti daňového pracoviska samosprávy, prípadne v tej istej budove. No kontrola a vyššie stupne rozhodovania a činnosti vyžadujúce vyššiu špecializáciu by zostali na úrovni krajských správ. Zákon reflektuje súčasné možnosti i potreby. Napokon, svedčí o tom aj sieť ostatných orgánov štátnej správy. Práve daňová správa má najhustejšiu sieť.

Prečo naráža návrh na prekážky?

Odborné výhrady proti jeho zneniu nepoznám. Na stretnutí expertov politických strán napríklad odznel argument, či je Slovensko zrelé na takú vysokú mieru centralizácie moci v podobe daňového riaditeľstva. To by sa totiž pri dvojstupňovom riadení stalo odvolacím orgánom pre všetky prvostupňové rozhodnutia. To je však nedorozumenie, alebo presnejšie nepochopenie. Odvolacie konania sa nebudú konať iba v Banskej Bystrici. Budú aj v Bratislave, Trnave alebo Košiciach. Daňové riaditeľstvo bude mať v jednotlivých regiónoch vysunutých pracovníkov. Dôležité bude zachovať rovnaký pohľad na ten istý problém v Bratislave, ako aj v Prešove, čo dnes nie je také jednoduché. Veľa som si vypočula na tému koncentrácie moci v Banskej Bystrici. Kým je však sídlo daňovej správy tam, a nie v Komárne alebo niekde inde, bude rozhodujúca časť kompetencií v daňovom konaní tu, či sa to niekomu páči alebo nie. Zdá sa mi, že to je hlavný problém - nemožnosť rozhodnúť v regióne o osude odvolania sa alebo o úľave na sankcii. To je podľa všetkého veľký zásah a regionálne politické štruktúry ho nevedia stráviť. Pritom to vôbec nie je regionálny problém. Jedným z ďalších argumentov expertov Koaličnej rady je to, že občan bude mať ďaleko na daňový úrad. Už som povedala, že daňové úrady budú mať právo zriaďovať pracoviská. Časť politikov trvá na tom, aby tieto miesta boli vymenované v zákone. To považujem za mimoriadne neflexibilné, lebo situácia v okresoch a mestách sa mení - podniky, priemyselné parky a podobné zóny vznikajú a zanikajú, rozrastajú sa a zmenšujú. Dostali by sme sa tam, kde sme dnes, keď sú v zákone vymenované nielen sídla daňových úradov, ale i to, čo pod ne spadá. Potom nastane situácia, akú poznáme dnes v Bratislave, že v jednej budove sú tri daňové úrady - aj s tromi riaditeľmi, tromi sekretariátmi. A pritom všetko by sa dalo urobiť v jednom. Rozmer je skutočne politický.

Možno povedať, že občan by nemal mať ďalej k daňovému pracovisku, ale mal by ďalej k riaditeľovi, ktorý rozhoduje. To by nemalo byť na škodu.

Súhlasím. Navyše som presvedčená, že v horizonte dvoch - troch rokov bude veľká časť daňovníkov komunikovať s úradmi cez internet. Naša predstava je zriadiť body bezplatného prístupu k internetu aj na najodľahlejších miestach. Vynaložili sme už veľa času a prostriedkov na mapovanie územia z rôznych socioekonomických charakteristík - dostupnosť, spádovosť a podobne.

Smerujú rokovania o zákone k úspešnému koncu?

Na druhom rokovaní expertov politických strán padol návrh, aby sme neboli takí radikálni a skúsili medzistupeň. Znamenalo by to vytvorenie daňových úradov v súlade s obvodmi. Dospeli sme však k záveru, že by to podstatu problému neriešilo, bola by to len kozmetická úprava. Opäť by zostali daňové úrady s malým počtom ľudí na malom priestore. V Bratislave by oproti tomu vznikol úrad s viac ako tisíc zamestnancami. Veľkostné rozpätie by sa ešte zväčšilo. A neriešilo by to podstatu - efektívnejšie využívanie ľudských zdrojov, špecializáciu, rozdelenie činností na prípravné a rozhodovacie. Doterajší záver ministra financií je: všetko alebo nič. Účelom je organizáciu správy daní zmeniť zásadne a na dlhšie obdobie.

Slovensko sa hrdí daňovou reformou, ktorú jeho okolie vníma veľmi dobre. Je prirodzené, že modernej legislatíve sa musia prispôsobiť aj nové právne normy správy daní. Viaceré daňové povinnosti sa presunuli na samosprávy, niektoré dane zanikli. Spravujeme menší rozsah daní a tomu treba prispôsobiť aj infraštruktúru. Prirovnala by som to k supermodernému softvéru na starom, zastaranom hardvéri. V takejto nekompatibilnej štruktúre nedokážeme využiť všetky pozitíva, ktoré daňová legislatíva vytvára a zbytočne mrháme najcennejším kapitálom v daňovej správe, a tou sú jej zamestnanci.

Zdroj: hnonline.sk • Ivan Podstupka • 11.4.2005